V bolesti našiel si ma..
objatím ju zahnal..
už mi vôbec nie je zima
sebou si ma zahrial..
v slzách utopenú
na rukách si ma niesol..
mňa, tú padlú ženu,
pod mojou ťarchou si klesol..
a tak tu kľačíš na kolenách,
dážď sa so slzami mieša..
očista duší je už povolená..
že patria k sebe vie sa..
a zrazu nebo vyjasní sa
a s ním aj duše naše..
do nich nám vstúpi krása
otvoria sa spáse..
slnko v kvapkách jas násobí..
v našich dušiach radosť..
už dosť bolo slanej vody..
nech aj úsmevov je dosť..
Už nebolím..
13.08.2007 08:01:49
a | stály odkaz
Komentáre
tak
Velmi prímne prekvapivé